http://rybarstvisahara.cz/wp-content/uploads/2019/01/6.jpghttp://rybarstvisahara.cz/wp-content/uploads/2019/01/6.jpghttp://rybarstvisahara.cz/wp-content/uploads/2019/01/6.jpghttp://rybarstvisahara.cz/wp-content/uploads/2019/01/6.jpghttp://rybarstvisahara.cz/wp-content/uploads/2019/01/6.jpghttp://rybarstvisahara.cz/wp-content/uploads/2019/01/6.jpgRAZ DOBRÁ, RAZ ZLÁ!

RAZ DOBRÁ, RAZ ZLÁ!

V súvislosti s rybolovom na Liptovskej Mare sa kedysi vravievalo, že ak Mara dáva tak dáva poriadne, a ak berie tak berie tiež poriadne. Možno to nie je ani tak typické práve pre Liptovskú Maru, ale skôr je to niečo, čo sa prirodzene prejavuje pri opakovaných návštevách jedného revíru. Príležitostné návštevy akoby naplno neodkryli všetky možné stránky tej ktorej vody a my tak poznáme revír iba obmedzene. Revír Sahara som po prvý krát navštívil v roku 2016 a od vtedy mám snahu sa tam minimálne raz ročne vrátiť. Niekedy sa mi návrat, ale to je skôr výnimočne, podarí aj viackrát v roku.
Každý z mojich rybárskych výjazdov na Saharu bol iný. V rámci každého som sa niečomu priučil a taktiež nemôžem povedať, že by to stále išlo ľahko. Práve naopak, myslím si, teda takto to subjektívne vnímam, že počas všetkých rybačiek som sa k lepším úlovkom musel postupne dopracovať a prispôsobiť sa konkrétnym podmienkam. Asi najťažšiu rybačku som na Sahare zažil začiatkom tejto jesene.

Celkovo som na ryby mal k dispozícii 6 dní. Je to celkom dosť, môže sa zdať, ale pamätajte na to, že po 7 hodinovej ceste som k vode prišiel tesne pred zotmením, kedy som stihol len postaviť bivak a ako tak nahodiť prúty. Samozrejme žiadneho úspechu som sa prvý deň nedočkal. Nevadí, vravel som si, veď som iba na začiatku. S blížiacou sa druhou nocou už bolo všetko pripravené ako som si predstavoval. Druhá noc priniesla dva zábery, a to na moje na Sahare často používané kombinácie Duo Nutric Acid Ananás a Duo Sea Food Compot NHDC. Tretia noc bola plná očakávaní. Videl som pomyselnú krivku záberov v exponenciálnom raste a očakával som aké cenné úlovky sa mi podarí dostať na breh. Realita však bola iná. Prepočítal som sa. Tretia noc bola bez jediného záberu a mne už začínalo byť jasné, že to ľahké nebude. Kde je chyba, čo zlepšiť, ako si prikloniť šťastenu na svoju stranu, neustále mi vŕtalo hlavou.


V ústrety štvrtej noci som bol motivovaný nevzdať to, urobiť pre úspech maximum. Háčiky ručne dobrúsené, boilies riadne preliaty All Amino Nutricom navnadený a nástrahy pripravené. Po rôznych experimentoch a skúšaní Chod Rigov, Zig Rigov a iných atraktívnych verzií som sa vrátil ku klasike, ktorú chytám asi najčastejšie – 20mm boilies spolu so 14mm PopUp. Nasledujúce ráno som už mal pokoj na duši. Sedel som spokojne a uvažoval nad tým, že pravdepodobne som si túto rybačku prišiel po jednu cennú rybu. Nie že by ostatné moje úlovky neboli cenné, ale jeden z nich bol výnimočný. Nebudem už viac chodiť okolo horúcej kaše. Krásny, mohutný šupináč, ktorý pre mňa znamenal nový osobný rekord. Cenná ryba, kvôli ktorej som mal pocit, že som sa naozaj vytrápil.

Celkovo som počas 6 dní mal 7 záberov, z čoho som na breh dostal 6 úlovkov. Nie je to veľkolepé skóre. Ale o číslach to nie je. Sahara ma na začiatku potrápila, ale neskôr naopak odmenila. Najprv bola ku mne „zlá“, ale neskôr zase veľmi „dobrá“. A takto to asi máte aj vy na svojich revíroch, ktoré opakovane navštevujete. Takto je to asi aj prirodzené. Aby sme sa tešili z dobrého, musíme zažiť aj to zlé.

Miro Fečko