RAZ DOBRÁM RAZ ZLÁ!

V súvislosti s rybolovom na Liptovskej Mare sa kedysi vravievalo, že ak „Mara“ dáva, tak dáva poriadne, a ak berie, tak berie tiež poriadne. Možno to nie je ani tak typické práve len pre Liptovskú Maru, ale skôr je to niečo, čo sa prirodzene prejavuje pri opakovaných návštevách jedného revíru. Príležitostné návštevy akoby naplno neodkryli všetky možné stránky tej ktorej vody a my tak poznáme revír iba obmedzene. Revír Sahara som po prvý krát navštívil v roku 2016 a od vtedy mám snahu sa tam minimálne raz ročne vrátiť. Niekedy sa mi návrat, ale to je skôr výnimočne, podarí aj viackrát v roku.

Každý z mojich rybárskych výjazdov na Saharu bol iný. V rámci každého som sa niečomu priučil a taktiež nemôžem povedať, že by to stále išlo ľahko. Práve naopak! Myslím si, teda takto to subjektívne vnímam, že počas všetkých rybačiek som sa k lepším úlovkom musel postupne dopracovať a prispôsobiť sa konkrétnym podmienkam. Práve v tomto ohľade sa naplno ukazuje zmysel dlhšie trvajúcich rybačiek, kedy je možné vnímať a sledovať vodu, aktuálnu situáciu a prispôsobovať tomu taktiku vnadenia, nástrahy a techniku lovu. Správne čítať signály, ktoré nám revír ukazuje, je dôležitou vlastnosťou, ktorú však zdokonalíme iba postupne, s množstvom odsedených dní a nocí pri vodeJednu z tých zložitejších rybačiek na revíri Sahara som zažil len nedávno. Celkovo som mal na ryby k dispozícii 6 dní. Je to celkom dosť, môže sa zdať, ale pamätajte na to, že po 7 hodinovej ceste som k vode prišiel tesne pred zotmením, kedy som stihol len postaviť bivak a ako tak nahodiť prúty. Samozrejme žiadneho úspechu som sa prvý deň nedočkal. Nevadí, vravel som si, veď som iba na začiatku. S blížiacou sa druhou nocou už bolo všetko pripravené ako som si predstavoval. Druhá noc priniesla dva zábery. Bude to dobré, vravel som si. Pekne to začína, utešoval som sa. Očakával som, že počas tretej noci budem v záberoch a úlovkoch pokračovať ďalej, že tak do istej miery potvrdím črtajúci sa trend. Videl som pomyselnú krivku záberov v exponenciálnom raste a očakával som aké cenné úlovky sa mi podarí dostať na breh. Realita však bola iná. Prepočítal som sa. Tretia noc bola bez jediného záberu a mne už začínalo byť jasné, že to ľahké nebude. Kde je chyba, čo zlepšiť, ako si prikloniť šťastenu na svoju stranu, neustále mi vŕtalo hlavou.

V ústrety štvrtej noci som bol motivovaný nevzdať to, urobiť pre úspech maximum. Háčiky ručne dobrúsené, montáže a nadväzce čerstvo uviazané, boilies riadne preliaty tekutou potravou a nástrahy pripravené. Po rôznych experimentoch a skúšaní Chod Rigov, Zig Rigov a iných atraktívnych verzií som sa vrátil ku klasike, ktorú chytám asi najčastejšie – 20mm boilies spolu so 14mm PopUp. Usúdil som, že meniť a striedať možno nebude to, čomu budem vďačiť za úspech. Pozornosť som teda sústredil na miesto, ktoré zatiaľ prinieslo aspoň nejaké zábery. Ryby sa očividne v danom okolí zdržiavali, alebo aspoň tadiaľ pravidelne preplávali. Ostatné miesta sa momentálne zdali byť bez výraznejšej aktivity.

Určite mnohí poznáme ten pocit, keď dosiahneme nejaký úspech, niečo sa nám podarí, alebo keď dosiahneme nejakú pomyselnú métu. Nasledujúci deň som už mal pokoj na duši. Sedel som spokojne a uvažoval nad tým, že pravdepodobne som si túto rybačku prišiel po jednu cennú rybu. Nie že by ostatné moje úlovky neboli cenné, ale jeden z nich bol výnimočný. Krásny, mohutný šupináč, ktorý pre mňa znamenal nový osobný rekord. Cenná ryba, kvôli ktorej som mal pocit, že som sa naozaj vytrápil.

Celkovo som počas 6 dní mal 7 záberov, z čoho som na breh dostal 6 úlovkov. Nie je to veľkolepé skóre. Ale o číslach to nie je. Aj keď to možno nie je niekedy podľa našich predstáv, dôležité je zachovať vždy rozvahu a nepodceniť žiaden aspekt rybolovu. Aj keď tých záberov nie je veľa, tak aj vtedy, respektíve práve vtedy, musíme o to viac dbať o to, aby všetko bolo sto percentné. Nie je priestor na takmer ostré háčiky, takmer dobré návnady, alebo ako tak dobré iné podstatné súčasti výbavy. Práve konzistentnosť a žiadne kompromisy sú predpokladom úspechu pre mnohých rybárov.

Sahara ma na začiatku potrápila, ale neskôr naopak odmenila. Najprv bola ku mne zlá, ale potom zase veľmi dobrá. A takto to asi máte aj vy na svojich revíroch, ktoré opakovane navštevujete. Takto je to asi aj prirodzené. Aby sme sa tešili z dobrého, musíme zažiť aj to zlé.

Miroslav Fečko